Možno kým sa zapojíš
do davu
pocítiš frustráciu
že všetko, čo niečo znamená
nevynáša zlato
a tvoje slepé myšlienky
lietajú v cudzích rukách.
To je život za život
predposledná lavička
pri hľadaní úzkej cestičky
alebo cesty k úzkosti,
ktorej sa neboja uveriť
ani mnohí poslovia slova.
Kto sa teraz schová,
keď už súdení zločinci
lezú najvyššie?
Dátum vloženia 12. 3. 2012 22:45nickmyname49
Voľba
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1833
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49 (napísal autor básne)
22. 01. 2012
12. 3. 2012 22:45 - Weronika
kým sú myšlienky slepé, kým len vynášajú na povrch bolesť z vnútra,
sú vydané na milosť cudzím rukám
keď pretavia sa do smerovníka ciest
rovnako ako predtým k mukám
môže i úzka cesta k cieľu viesť
15. 3. 2012 13:06 - Biela_ruža
si ma tymto chcel priviest k zamysleniu??
27. 3. 2012 21:20 - len a.
Dvojramenné čisté telo
Slovo
Čas v ohni a slovo. A plameň, voľný
v priestore, ten čistí. Je preto duch
v celibáte zachrípnutého ohňa.
Tak nahé ako vtáctvo nebeské a v rúchu
z ľaliových vôní –
je. Ako bolo na počiatku, tak slovo
oťaželo v nás.
Priťažké stopy na taký mladulinký sneh.
Ajhľa, prach cez podoby kalicha
a pred ním kvet, uštvaný
pred hrobom a bledý a zvonivý až na soľ. Ale nemý
kráča človek, sám z rodu štvancov, navracia sa
s rukami dopredu
autor: Ján Stacho/to len také malé zamyslenie sa... k tvojej básni/
28. 3. 2012 21:34 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Lucka, k akému zamysleniu? už si nepamätám
Ďakujem vám za komentáre a Kris, niečo to má do seba
4. 5. 2012 08:31