Basnicky.sk

Prečo to slnko, neskutočne páli?,
prečo sa bojím, jeho nežnej žiari?

Prečo?

Prečo mesiac, zrazu tak jasný,
bol vždy, tak krásny?

Smäd, na ten si spomínam,
no dnes, ho len preklínam.

Dnes bojím sa keď príde,
bojím sa, už neodíde.

Prečo?

Prečo bol som to ja?,
prečo vyrazil som do boja?

Prečo mňa, našiel ten netvor,
prečo, mám v hrdle otvor.

Prečo?

Prečo spravil zo mňa seba?,
prečo, už neuzriem teba?

Prečo?

Prečo roky tak plynú,
ľudia okolo mňa, hynú,
prečo ja som ten, čo ich ničí?,
prečo mňa straší, nepriateľ vlčí?

Prečo?

Čím zaslúžil som si to telo?,
kde je to, kde srdce bilo?

Prečo už necítim teplo dlane?,
moje hriechy?, to pre ne?

Nebol som horší, ako iní,
no predsa ma žerie, pocit viny.

Ten hlad, smäd, nutkanie,
každú noc, krvi volanie.

Prečo?

Prečo ničím ďalší život?

No chcem prežiť aj túto noc, opäť,
dnes si to ty, prepáč, moja obeť.

Nie, ani teba nepoznám,
len krv v tele, tú rozoznám,
len tá ma k tebe ťahá,
nie to, že si nahá.

Nie to, že si nevinná,
pre mňa len dávka povinná,
pre mňa len jedna z mnohých,
jedna, z obetí nových.

Pýtaš sa prečo?

Ja sám odpoveď hľadám!
Ticho! Hrdlo ti rozpáram!

Ale prečo?

Pravdu máš, keď sa to pýtaš,
poslednej nádeje chytáš.

Lebo som zviera!,
nie, nepomôže ti viera.

Boh ťa dávno opustil,
keď som ťa zajal,
keď toto dopustil.

Aj ja som ho hľadal!,
Jeho meno vzýval,
a vidíš, že by to pomohlo?,
že inak, skončiť to nemohlo?

Prečo?

Nie, už ma to netrápi,
týmto kusnutím,
skončia aj moje útrapy.

Hlad opäť ustane,
a keď deň, opäť nastane,
tvoje telo vychladne.
A moje? Do noci opäť vysmädne.