Basnicky.sk

Doteraz som videl pred sebou len čiernobiely svet
Miesto kde nevyrástol predo mnou ani jeden živý kvet
Nado mnou tmy mračná ktoré mi bránili výhľad do nebeského koralu
Podo mnou len veľká priepasť, vyhĺbená z môjho žiaľu.

Srdca zem vyprahnutá neutíchajúcim žiaľom z osamelosti
natoľko že z jej útrob ani jedna kvapka slzy nevytiekla
miesto toho len hnev a nenávisť môj svet rúcal po časti
a takto v kruhu blúdiaci, moja nádej už v žilách dotiekla.

Potom však, môj život vyhol sa úrazu
Niečo ako keď sa púšť zmení na oázu
Niečo ako keď sa človek prestane hanbiť svojho obrazu
Niečo ako keď sa láska vyslobodí z povrazu
Keď tvoje oči uzreli môjho sveta obrazu.

Ty vliala si mi z tvojich očí oceán viery do môjho života
A svieži vietor z tvojho úsmevu rozvial tie mračná z hnevu
Z môjho srdca vytráca sa už noci temnota
Konečne som sa dočkal tej nežnej krásy prílivu.

Po miestach dávno vyschnutých začal tiecť potok radosti
Už začali sa objavovať prvé kvietky nežnosti
Uvedomil som si že miesto noci jestvuje aj deň
Stačil len pohľad a horím túžbou ako pochodeň

Ty sa však otočíš a v tom zaľúbiš sa do druhého
Z môjho sveta voda niekam uniká
A srdcom mi bolesť preniká
Slza mi tíško steká po tvári
Padá,
Bez povšimnutia.