Život ti neublíži, ak necháš plynúť jeho čas
Súži v trápení, ale má to svôj pôvab
A Boh ti tisíckrát ponúkne záchranný pás
Vždy máš tú šancu, zahnať mačku do krovia
Ten rozkvet v ľudskej duši, keď nechápeš moje slová
Plynú mi z úst s veľkou námahou a bolesťou;
Letný vánok tu nemá sen, môže len ľahko odviať,
Že nenašiel to, čo náš svet dobýjal päsťou
A ja hľadím na ňu ako na svoj vlastný mier
Zmierený s minulosťou, no víťaziť nemôžem
Nenastal môj čas, ba ani dotyk ľudských tiel
Napoludnie zaspieval vták a mňa zdrali z kože
Havrani, bludiská ich spletených, ostrých zobákov
Na mňa číhajú pod slnkom, som ich obeta
Skrz priezračnosť, nebeských a bielych oblakov
Na púšti môjho srdca znesú ma zo sveta
Dátum vloženia 20. 2. 2012 15:50Davidés
Rozkvet
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1616
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti