Basnicky.sk

Stála tam, osamelá na brehu mora
zahalená do odlesku perál,
keď všetky metafory spálil oheň
Aj tie, čo povedať som sa bál

Z jasného plameňa večera
schúlil sa mesiac pod maják
ako jej vlasy pod ramená,
keď tu poézia nič neznamená

Len moja márnosť skrz večerné šaty,
ktoré pristanú iba jej telu
Až tá chvíľa sa predĺži a skráti,
viac maják nezasvieti...

Ak niečo bolí, len ten krásny podraz,
keď obloha krvou podliata,
zdá sa nám modrá...