Marcus_Honorus 
Utkané z januárových srieňov
Strach je pudom zbabelosti,
keď podvedomie v nemej nedbalosti
uvedie myseľ do stavu plnej strastí.
Vtedy hlava sa plní myšlienkami,
srdce bije srdne,
duša unáša sa nebesami.
Nesie so sebou iných, zúfa si pre nich,
aby dúfala s nimi.
Okamih ktorý má hĺbku je vlastný magickej moci
v polohách prostý, stroho reálny.
Nezľaknúť sa výšky,
poľany...
Dátum vloženia 24. 1. 2012 22:25keď podvedomie v nemej nedbalosti
uvedie myseľ do stavu plnej strastí.
Vtedy hlava sa plní myšlienkami,
srdce bije srdne,
duša unáša sa nebesami.
Nesie so sebou iných, zúfa si pre nich,
aby dúfala s nimi.
Okamih ktorý má hĺbku je vlastný magickej moci
v polohách prostý, stroho reálny.
Nezľaknúť sa výšky,
poľany...
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2832
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Stuno
POĽANY TAM NEPASUJE INAK FAJN
25. 1. 2012 03:35 - PrieNick
amatérske medzi amatérmi... slabé,, snaha o použitie silných slov je nudná a nezaujímavá... rým otrasný...
25. 1. 2012 08:37 - Mrakoplaš
tak nejak podobne ako 2. kolega
25. 1. 2012 13:18 - daisy35
Poľana mi pripomína Sládkovičainak chcelo by to podať viac osobnejšie
25. 1. 2012 17:16 - Marcus_Honorus (napísal autor básne)
zaujímavé.....a ex post badám indiferenciu tiež.
25. 1. 2012 17:43 - Marcus_Honorus (napísal autor básne)
Do básni som sa dal teprv nedávno, vzhľadom na expertízu recenzentov, dúfam v šibký progres.
25. 1. 2012 17:51