Basnicky.sk

Nevedela som pochopiť, o čo všetkým ide. Prečo mi to každý dookola omielal? „Nespi v snehu- nachladneš!“. Nikto mi nepovedal, že si mám robiť to, po čom túžim a to, čo naozaj chcem. Veď život treba žiť a nie sa báť každej trochu riskantnej veci. Navyše, čo je už len zlé na spaní v snehu? Tento sneh nie je studený. Ako by mi mohol ublížiť? Je tak jemný a príjemný na dotyk. Obyčajne dokonalý, až sa bojím, že sa mi ten sneh len sníva.
Pamätám si ako som ťa prvýkrát uvidela. Na začiatku zimy, zjavil si sa tak nečakane ako ten sneh. Prišli ste spolu? Nie, prišiel si sám. Najviac sám na svete. Samota ti potichu kričala z tých krásnych modrých očí, z bielych, výrazných čŕt aj z prázdnych pohľadov, ktoré ma mučili vždy, keď si sa na mňa pozrel. Niekoľko týždňov si sa tváril, že moju pomoc nepotrebuješ, že o ňu nestojíš. Neoklamal si ma, veľmi dobre viem, aké je cítiť takú samotu. Nech si ma akokoľvek ignoroval, ja som sa nevzdala. Prečo? Prečo asi? Niekde vnútri som cítila, že ma veľmi potrebuješ. Keď som sa ťa neskôr spýtala: „prečo si bol ku mne taký?“ odpovedal si: „zo skúsenosti viem, že každý, koho si pustím trochu bližšie, veľmi rýchlo utečie. Ale nemohol som odolať,“ vtedy mi to prišlo neuveriteľne romantické. A vyslovila som toľko neskutočne hlúpych slov, že sa za seba hanbím! Najhoršie na tom je, že som tie slová myslela vážne. Nikdy ťa neopustím! Potrebujem ťa! Zostaneme spolu, len ja a ty.
Tiež si povedal veľa hlúpych slov. No ty si im neveril. Nikdy si naozaj neveril žiadnej peknej veci, ktorú si mi povedal. Ale aj tak si sa sám seba o tom snažil presvedčiť. A ja som ti uverila viac ako si si uveril ty sám.
Preto mi každý hovoril, že nemám spať v snehu. Oni ťa poznali. Ja som bola príliš slepá. Bohvie, čo ma tak oslepilo? Tie sladké otrepané slovíčka, čo si mi stále šepkal do ucha?
Teraz spíme v snehu spolu. Ja a ty. Ruky máme prepletené a ja sa cítim najšťastnejšia na svete. Pri pohľade na teba vidím, že tvoje oči už nie sú tak prázdne. Konečne si im dal nejaký zmysel. Ja som im ho dala. A to ma robí šťastnou. Ako som ťa vytrhla z tej prázdnej samoty, v ktorej si blúdil ako silueta človeka, ktorým naozaj si. To si mi aspoň tvrdil. A tvrdil si mi aj veľa iných vecí, o ktorých si sám seba nepresvedčil. Dúfal si, že keď tomu uverím aspoň ja, stane sa to skutočnosťou. Ja som ti uverila. Okamžite. Ako poslušné domáce zvieratko. Ale skutočnosťou sa to nestalo. Stalo sa akurát to, že si ma mal čím ďalej, tým viac omotanú okolo prsta. Vidíš? Stačil ti jeden prst na to, aby si ma dostal. Ja som ti obetovala celú moju podstatu a nebolo to pre teba dosť!
Ležíme a spíme v snehu. Užívam si ten pocit, kým sa dá. Viem, že za chvíľu sa to skončí. Za chvíľu ma odkopneš a ani sa za mnou neobzrieš. Aha, už vychádza slnko. Jeho lúče sa nemilosrdne dotýkajú môjho- nášho snehu. Ako to, že je slnko zrazu tu? Volal si ho? Prečo by inak prišlo? Jasné, že si ho volal. Už som ťa prestala baviť, ako už mnoho báb predo mnou.
Pomaly, ako sa rozpúšťal sneh, rozpúšťala sa aj tá vec, na ktorú sme sa spolu hrali. To divadelné predstavenie, v ktorom sme hrali hlavnú úlohu. Láskou sa to nedá ani nazvať! Pretože keď sa na teba pozriem, nevidím tvojich očiach zmysel. Nikdy tam nebol. Stále tam je len samota. Samota a ticho. Nie, ja som ti nepomohla ani trochu. Len som si to nahovárala. Pretože pre niekoho ako ty zrejme nie som dosť dobrá.
Všetci mi hovorili: „nespi v snehu- nachladneš! Sneh sa roztopí a tebe ostane len riadna nádcha!“
A ty si odišiel. Odišiel aj sneh, len slnko ostalo so mnou. Nechal si mi ho tu na útechu, alebo čo? Ako nejaký prejav milosrdnosti? Zober si ho, ja ho nechcem!
Ako odchádzaš, ja sa pomaly budím z tejto nočnej mory. Zaspala som ti v náručí, pozerali sme film. Ty si nezaspal, si stále hore a pozoruješ ma. Pýtaš sa, prečo plačem.
Stačí žmurknúť len jedenkrát a uvidíš všetko v troskách. A ja som zrazu uvidela to prázdno v tvojich očiach, v tvojej tvári. Naozaj tam nikdy nebol žiadny zmysel. Nič, čo by ťa napĺňalo. Hovoríš nejakú absurdnú výhovorku, zase odchádzaš ako si už raz odišiel aj so snehom. A mne nezostáva už nič iné, len slzy a samota.
Pretože byť s tebou je ako spať v snehu.