Basnicky.sk

Bolo to už dávno,
nevedel som čo ti povedať
hypnóza dvoch krásnych očí
ruže krehkej ako ľad.

Mrzne a predsa horím,
nikto nič netušil
len oni to vedeli,
odhodlaný a predsa nesmelí,
pristúpi bližšie.

Volá ho srdce,
no rozum ho brzdí,
a tak vždy v polovici,
nedôjde k nej.
Boja sa lásky?, alebo nehy?
s úžasom nemým
všimol si pehy na jej tvári.

Jediný kvet, čo v zime rastie
je láska ruže krehkej sťa ľad,
tak prvý raz rozkvitla ruža,
a on jej sľubuje, že
vždy ju zaleje, že
ju rád pohladí,
a do záhrady nevojde,
lebo už nemusí.