Sama si svoju dušu na márne kúsky trhám,
kedysi som mala inú filozofiu-"pred všetkým zlým zdrhám".
Už nie som taká ako kedysi,tá stará známa,
mením sa na niečo horšie,než je moja mama.
Myslela som si, že to, čo robím je správne,
zabudla som,že som v tom aj právne.
Nechcela som samú seba stratiť,
kebyže sa dá tak čas vrátiť...
Už dávno to je, čo som sa cítila na duši skvelo,
už dávno , čo moje srdce od nadšenia takmer tlelo.
Neverila som, že zmena môže prísť tak rýchlo,
v hĺbke duše ma z hriechov pichlo.
Nič iné mi nezostáva, len veriť,
veriť v to, že sa dokážem v niečo dobré zmeniť,
že dokážem nájsť v sebe aspoň niečo čo som kedysi mala,
kúsok tej nádeje, ktorej som sa dávno vzdala.
Dátum vloženia 11. 1. 2012 17:53cryingsoul
Moje stratené ja
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1627
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
priveľa slov, je to presýtené emóciami, čo by zase nebol až taký problém, keby mali vymedzené hranice, takto sa totiž rozlievajú a jasný je len smer a nie tvar...
13. 1. 2012 08:42 - cryingsoul (napísal autor básne)
vďaka, som len začiatočník,budem sa snažiť byť čím ďalej tým lepšia
13. 1. 2012 21:54