svet ma rozbolel
nechty zaryté po dreva
a mňa chytá za vlasy
panika
po chodníku mláky ležia
tak potichu ani sa nehnú
len keď voľajaká topánka
naruší ich hladinu
prirovnám sa k tomu tichu
ktoré bolo kým si neprišiel
a nerozbubnoval môj svet
paličkami od bicích
a keď teraz odchádzaš
poprajem ti šťastnú cestu
a na nej nestretnúť
ani jednu hlupaňu
ako som ja
hlupaňu ktorá ti dá všetko
a ty jej za odmenu miesto bozku
vcapíš facku na líce
Dátum vloženia 5. 1. 2012 02:17line2403 
Stred môjho debilizmu
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1876
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti