Basnicky.sk

Nechápem
prečo sa snažím
prebudiť k životu
zrenice mojich očí

za zavretými dverami
mojej mysle
vnímam melódie
trasúce sa pred objavením

nepovedia,
kam ísť ďalej,
som iba zdrap starých čias
a nádejí

chcem svoj vlastný sen
kde zajtrajšky miznúť nebudú,
prinútim padať steny
samotná tma sa bude báť

premýšľať nad významom
nebaví ma
opakovať stále tie isté chyby
padať na kolená

strácam odpustenie
opúšťam stachy
beznádej vždy príde
len či je tá pravá

ako kvapky vody
a sneh čo sa topí
strácam dôveru
vo svojich rukách

staviam svet
čo pochopí
odpustí - a nezabudne
na hrané úsmevy

aj ja raz uverím
jemnosti a ľahkosti pierok
s odvahou Leva
postaviť sa proti vesmíru

sama.