strieľame si samotou
a nie vždy sa viem uhnúť
už veľmi dlho sa vysmievam
svojim schopnostiam
a ty mi to hádžeš
krásne do ksichtu
potom všetky tie
zvrátené predstavy
o trojuholníkoch
dávajú zmysel a rytmus
mojim neistým krokom
stvoril si si ma
zo svetla nočnej lampičky
počas pozerania prázdnych pohybov
so vzdychmi
prečo verše napísané dnes
nedajú mi význam aj zajtra?
orosené pehy
a rozhryzený ret
ako spomienka vypísaných pier
stvoril si si ma z nádaviek
na politikov
a malého piva
chcem si pamätať význam všetkého
vytetovaného na svojej koži
a každý uzlík na špagáte
stvoril si si ma zo smogových predstáv
o krásnom raji
prepotených perín
a vône vianočných perníkov
a ja…
ja som stále uzamknutá v týchto písmenách
nechaj ma radšej doznieť
keď už ma nepoznáš
Dátum vloženia 23. 12. 2011 14:11Damnation
recyklácia a naše odrazy v zrkadle
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 3142
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti