Basnicky.sk

Nepoznávam sám seba,
vomne je nejaká čudná kresba,
pramení zo mňa do teba
Asi si padlí anjel z neba ...

Vonku prší,padá dažďová kvapka
zo strechy kvapka na zem kvapká
A ja to všetko pozorujem
Na tiene mávam a odpisujem
im dopisy na ich gestá
už je to skoro ako cirkus, alebo chvíľa prekliata.

S totálnou bezmocou a jej príchuťou
púšťam oči tou cestou, miestnou ...

Prepáč, miluješ ma, ale som iný
vietor sa somnou rozpráva
ked mu položím otázku, vraj sa povráva
že mám srdce z kamenia a sutiny
toho včerajška sa spália na popol.
Bol som stebou v oblakoch ako sokol

Ale ja už nepoznávam sám seba.
Fajn ?

Prekonám tie vzdory, teraz som chorý
miesty anjel pomalinky horý.
Možno budem počúvať Beneho Modré Hory
Ale ak ostanem sám uvidíš,
že ma zazrieš aj keď zaspíš
Už spíš a čo aj mňa vtej tme vidíš ?

Nemám dušu z kamenia,
ale padlí anjel je čistá nostalgia.