Basnicky.sk

Písal som za prítomnosti ticha
bolela ma ta mestská pýcha ...
Každý sa narodí ako človek,
keď je starší, nie je o nič viac ako človek.

Videl som krásu dňa aj noci
vtedy postávam sám na ulici
počúvam hlas vetra a poéziu listov
pozorujem obrazy stromov, domov ...

Stojím,
som rád, že som neskončil ako potrat.
Balím
si kúsok stej krásy na úkor strát ...

Písal som pre smutné duše
vo veršoch rozvoniavali červené ruže,
možno je to iba voľba byť básnikom,
pretože som človek a je luxus byť básnikom.

Videl som diabla aj anjela
v podobe dvoch ľudí, kde láska spala ...
Na jednej strane bola snaha
na druhej strane myseľ vraha.

Sedím,
hrám šach zo samotou pri stole.
Vidím,
že moje srdce to ťahá k prírode na pole.