Dážď padá na telo plné hriechu,
smeješ sa ako klaun pre potechu
vieš, že si blázon za nočnej sinfónie
kráčaš bulvárom s pocitom melanchólie ...
Ideš tam kam sú city najsilnejšie,
modlíš sa, chceš prekonať diablove oslovenie,
pozdrav z pekla nevnímaš tak progresívne
padáš na zem a je ti vážne zvláštne ...
Stojíš pri stlpe na vlakovej stanici
pozeráš ako sa správajú bezdomovci, opilci ...
Svoje srdce držíš pevne v rukách,
napriek tomu máš dušu celkom v putách ...
Dátum vloženia 4. 12. 2011 19:54Van Rosko
Slohy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 3354
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti