Basnicky.sk

Poskladaj tie chvíle,
Keď ma brali za vojaka bez zbrane
Ležia tam....
na poli a cítia , že smrť je nablízku .

až ich zašliapneš druhýkrát v nádejí zodvihnúť
a oblízať tú poslednú chvíľu ležiacu pred peklom
zastaň , otoč sa a kráčaj späť .

nechaj sa tlačiť vpred vetrom ,
prikázala som mu naučiť sa báseň pre teba ,
obliekla ju pleteným svetrom
tak len ťahaj ...

odmotávaj kúsok po kúsku
lebo len tak pochopíš ako sa smútok
dokáže stratiť v jesennej noci
ako mrtvy dokáže milovať smrť
ako sa môj dych menil na paru bez návratu .

nie , neotáčaj sa
kráčaj stále v pred a spomeň si , že kráčaš za pravým šťastím
za tým čo si mal vždy rád
no , keď nebudeš môcť opäť v noci späť .

začni štrikovať z nite ,ktorá ti ukázala cestu domov
no nevracaj sa .