V korunách stromov
ukladám svoje tajomstvá
umelých kvapiek nalapím
listy obkreslím do pamäte ľudstva.
Stačil jediný náraz,
rozlámané rebrá
po kúskoch povyberám
a darujem chudobným
Sebaúcta rozdrvená na prach
v dlaniach ti ho donesiem
kúsok po kúsku
opúšťam sama seba
Jediné želanie,
pozri sa a zmiluj sa
nad kamennou vodou
položím kolená pred tvoj strach
máš náhradníka bez duše
ponúkam sa ti
rozlámaná, rozdrvená
zlomila sa hrdosť, neodporujem.
tam kdesi,
v kúskoch kostí a rozumu
nájdem odvahu
a postavím sa zoči-voči klamstvu
.
.
.
Možno raz. Prepustíš.
Dátum vloženia 22. 11. 2011 20:31Enžela
Pokorne prosím, prepusti .
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1304
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti