Kropaje potu
zalepia úsmev
otlačkom tváre v zrkadle
ako voodoo
stále sa k tomu vraciam,
lebo je to také obrazné
každý špendlík
do handrovej bábiky
zapichuješ s radosťou
žiaľ?...smútok?...samota?
Komu na tom záleží?
Budem dospelá
a nebudem plakať,
ale keď zapadne slnko
nastane noc
nik ma neuvidí
srdce bude krvácať
z dierok od špendlíkov
cez očné jamky
veď predsa
plakať nie je hanba
Dátum vloženia 22. 11. 2011 07:50nothing
Slza je mojim atramentom samoty
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1924
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti