Basnicky.sk

stojí, stojí mohyla
na nej hrdosť umrela
.
.
.
Vyžmýkaná ako vrecúško čaju
opäť potápaš sa v tme
ó, aké úbohé, skrývať sa za nevedomosť
na kraji priepasti, keď máš len jednu cestu

Na smrť vystrašená
životom krátkym preplávať
bez záchranného pásu
- utopená ako vrecúško čaju

Naspäť sa odráža
chvíľa osudu,
a na ulici prídeš
o poslednú šancu
.
.
.
Cez tmavé okuliare hľadíš,
nevidíš za roh ulice
tápaš v svetle
po mojom vnútri

hladný-nehladný
ja niesom tvoj zúfalec
neprehltneš ma ako -
vrecúško čaju

ako vôňa vynúca sa oklo zmyslov
ukrývam sa za závesmi oblakov
diabolsky čistá, daleko od teba
zahraj si so mnou hru na čaj.

kúsok po kúsku
prečistíš myseľ
a zbadáš semafór
na poslednú chvíľu
.
.
.
Lávovou žeravosťou
zapálil cigaretu
pozeráš sa nemo do diaľky,
zabúdaj.

Na svaloch tetovanie
na spomienku
staré časy
na veky vekov
-ako vrecúško čaju.

Posledná aktualizácia: 19. 11. 2011 21:15