Prehral som, povolali ma...
Ale kam pôjdem?
Je mi to tak ľúto, že som vás sklamal.
Takto to nemalo skončiť, takto nie.
Bolo to včera, či snáď pred rokom,
stratil som v tom okamihu pojem "čas".
Môj stôl bol plný, všetkého, nič tam nechýbalo...
...rodina, priatelia - vôbec nič.
Ten krutý bod zlomu,
keď som dostal šancu menšiu než to,
čo mi vtedy bolo známe.
Vari to nechápu?
"Rozbehnutý kolotoč zastavený pre technickú vadu."
NIE! To nedopustím!
No postupom času ma viera opúšťa.
Môj život sa rúca,
sťa čiernou mrákavou do priepasti
nazývanou neurčitá,
s takou istotou, s akou som chcel opraviť kolotoč.
Hlas neznámeho anjela mi šepká,
no nie utešujúce slová.
Pyramída ideálov a plánov
sa razom rozplynula.
Neplačte, nesmúťte, netrúchlite.
Vari je toto naozaj koniec?
Mám tomu naozaj uveriť?
Pokiaľ ide o mňa, tak nie.
Koniec života, to áno,
zobudím sa, ďaleko od vás
a budem na vás dohliadať.
Ako keď dieťa neverí v to,
že existuje život po pôrode.
...avšak zistí, že sa mýlilo.
Musím sa vzdať úplne,
inej možnosti niet.
Prehral som bitku,
vojnu...
...zbohom.
Dátum vloženia 6. 11. 2011 20:12Harendil 
Rakovina
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2257
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti