Basnicky.sk

Les je plný snehu
srnky nepoznajú nehu
išiel som im teda zaniesť slamu
ako teda nesiem tú slamu
objavím srnciu mamu
chytená do pasce mĺkvo na mňa hľadí
ja v duchu si poviem ktovie?
keby vie rozprávať čože mi len povie
snáď pusti ma prosím pomož mi z pasce
mojim deťom neďaleko sa iste plakať chce
keď sú samé bezomňa vsak niesú zvyknuté
sa boja!
na okraji domova lesa iste stoja
a na smrť od hladu sa stroja !
tak mladé , nevynné och och och
pomožeš mi teda?
Avšak ja vytasil som motorovú pílu
Beda!
zvolala srna
ja hodil som jej zrna
čo som tiež so slamou niesol
reku posledná večera pre ňu
posledný pohľad na srnčiu mamu
potom nežne som zapol tú pílu
a aj lesnú vílu
zobudiť musel ten lahodný zvuk
rezanie srnčích rúk
srna narieka,prosí ,toká
ja odrezal som jej z boka
posledný povzdych posledné myknutie kopýtkami
áno aj takto často končia srnčie mami
S pocitom dobre vykonanenj práce som sa rozhliadol
a snažil sa lokalizovat srnčí dom
predsa len mám ešte čoto benzínu v píle
tak prečo nenájsť srnčatá milé
plýžim sa lesom , snehom sa brodím
stopy po kopýtkach nájsti sa snažím
netrvalo dlho a dorazil som k miestu
ich posledného odpočinku
krásnu planinku
chúdence malé práve tam spali
tak som ich zbudil aby z toho aspoň dačo mali
behali jak divé veď aj divé boli
dobehali však keď stratili nohy
les je plný snehu
srnky nepoznajú nehu
prečo im teda občas nezaniesť slamu...