Stratený v dave
moja cesta je preč
kto je dnes práve
a kde má Damokles meč?
Som jeden z tisíca
a tisíci z milióna.
Kreslím ti na líca
úlohu na doma.
Už ani netuším
kto a čo vlastne som,
dúfam že neruším
dav mojím životom
Možno raz zistíš
Že ma už nevidieť
Nie som si istý
Či ma vieš naspamäť...
a V kráteroch Mesiaca,
sú oceány.
V kráteroch Mesiaca
sme sami.
Padnutý v prachu
a nohy navôkol
prepadám davu
ktorý ma nakopol
Na lepšie zajtra
a na lepší svet
v hádanke pátraš,
hľadáš odpoveď.
Tak trocha naivná
tak trocha nevedomá
život je hlúpa hra
pre toho kto smolu má
Zo slov bez písmen
šiješ mi záplaty
na dušu, na telo,
plátaš ma v objatí...
a krátery Mesiaca,
plníš oceánmi.
Posledná aktualizácia: 12. 10. 2011 05:48
Dátum vloženia 12. 10. 2011 05:43Kreion 
Na dotyk beztvarý...
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2878
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti