Sychravá jeseň spojila nás,
stretnutie bolo to smutné.
O pár dní našli sme sa zas,
oči sme mali mútne.
Robila som sa, že Ťa nevidím,
no plakal si, ja to viem,
mlčky vedľa Teba sedím,
len to v tejto chvíli smiem.
Lekári, sestry, rodičia,
a proti všetkým choroba.
Čakáme, kým ju nezničia
a padne z nás tá ťažoba.
Dnes už sme za tým obaja,
za múrom na druhej strane.
Čo prežili sme nás spája,
nehľadiac čo sa stane
Dátum vloženia 9. 2. 2006 13:28Anuket 
Leukémia
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1208
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Anuket (napísal autor básne)
Uhh, zabudla som napísať tretiu slohu:
Nevedela som, že si chorý,
ty nevedel si, čo je mne,
no vtedy sme spolu boli,
na tom najspodnejšom dne.
10. 2. 2006 08:42 - nereg. petka
az mi slzy vybehli,pekne to je
13. 2. 2006 15:35 - nereg. Mato
krasne a zaroven tak smutne ale vystizne
30. 4. 2006 19:07