Topím sa v kaluži rozbitých snov
som zničený vašou spoločnosťou
sam v slanom daždi slz kráčam
obklopený samotou a tmou
ničí ma spomienka na teba
na to keď prvá vločka zletela
dotkla sa ust a hneď sa stopila
to tvoja láska tak pálila
že zo zimy leto pre nás spravila
pár bozkov na vriace pery
na šťastie tu chvíľu verím
no zavčasu prišli slzy
a tvoja zrada mňa teraz mrzí
lampy svetla v tme do ktorý som upadol
no na teba som po rokoch nezabudol
stále sam smutný blúdim ulicami
čo sa vlastne stalo snami
dostal som od teba dar mať strach s ludi
čo ma teraz zo sna budí
a srdce už nič neľúbi
len blúdi blúdi blúdi
Dátum vloženia 8. 10. 2011 01:48ykac
Zablúdeny
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1368
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
tvoja báseň je fajn...vadia mi len časté rýmy,ktoré pohlcujú myšlienku..často zaužívané klišé-obrazy..ale celkový dojem mám dobrý...je to úprimné a nenútené,je v tom emócia..čo je dosť veľké plus..
8. 10. 2011 07:50 - len a.
a a a á -daisy ma predbehla...chcela som ti len, že takto to nie je dobré, ani spracovanie a ani rým, myšlienka áno...ja by som pracovala na tejto , ak dovolíš vyberiem: dostal som od teba dar mať strach s ludi
čo ma teraz zo sna budí...hej ..ako človek, nevie nikto tak ublížiť...a ešte dokáže aj vymyslieť nevymysliteľné....och, no, sorry
9. 10. 2011 12:33