To sú veci.
Plná priehršť bodľačia...
A zelené trojlístky.
Kdesi v temnom kútku mysle
postávajú sudičky.
Núkajú mi karamelky.
Mňam! Som TAKÝ maličký.
Povedali, že sa dočkám,
kým napadne prvý sneh,
a potom ma vysadili
na Sahare.
Že tak spoznám vlastné slabé miesta.
Kričím, ako mnísi kričia,
že nemusia celibát.
Ja nemusím chlebíčky.
Poďho rátať zrnká piesku,
času dosť, až do skonu.
To sú veci.
Bláznami sme všetci -
zjavenie pre Madonu.
Dátum vloženia 4. 10. 2011 19:57Egonom
Deprimed
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1453
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti