Basnicky.sk

Tony  Zobraziť/skryť lištu autora

Monológ

Monológ

Plakala, tlačila slzy z očí na tvár,
z tváre na dlane,
z dlaní po kolenách,
zlámané
na zem

prosila, túžobne drvila rukami vety,
lámala na slová,
na hlásky,
na vzlyky,

a keď odišla,
pomaly meniac sekundy na roky,
roky na život,
život na večnosť,

povedala,
„neopúšťaj ma prosím.“
Dátum vloženia 11. 9. 2011 14:07
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1402
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Vieš čo? Nie.

    také všedné nejaké mi to prišlo (myslím tú pointu paradoxnú) a ten opis predtým sa mi zdal dosť taký "extrémny", možno by som ho trochu zjemnila
    ale oceňujem snahu o nejakú tú formu cez gradáciu

    11. 9. 2011 15:41