Monológ
Plakala, tlačila slzy z očí na tvár,
z tváre na dlane,
z dlaní po kolenách,
zlámané
na zem
prosila, túžobne drvila rukami vety,
lámala na slová,
na hlásky,
na vzlyky,
a keď odišla,
pomaly meniac sekundy na roky,
roky na život,
život na večnosť,
povedala,
„neopúšťaj ma prosím.“
Dátum vloženia 11. 9. 2011 14:07Tony
Monológ
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1402
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Vieš čo? Nie.
také všedné nejaké mi to prišlo (myslím tú pointu paradoxnú) a ten opis predtým sa mi zdal dosť taký "extrémny", možno by som ho trochu zjemnila
ale oceňujem snahu o nejakú tú formu cez gradáciu
11. 9. 2011 15:41