dvíhaš a zrážaš k zemi
rozbíjaš sklo na dve polky
nepretrhnem tvoju niť
zabudol by si rozprávať
si naozaj " Vymlčaný"
prekrúcam posledné tričko
premaľujem posledný bozk na líce
- žiadne spomienky
dookola to isté
siaham na dno
vlastnej pomätenosti
ale aj ja mlčím
-Zabi ma?
aj tak to raz spravíš
keď nie oficiálne, aspoň zvnútra
po kúskoch odrežeš cit
ten najkrajší
Nestaraj sa
kedy zažnem svetlo v našom okne
nepoviem ti nič
iba to
že viem že neprehrávaš
a zas ma zrazíš k zemi,
nižšie ako obyčajne
s túžbou po pokore
a celkovej neopatrnosti
čiernych milovníkov
kávových bobúľ
Temperament tlčie každou bunkou tvojho tela
to je tvoja veda
-úsmev a dobrú noc
bude večnosť bolieť?
Dátum vloženia 6. 9. 2011 20:44Jess
silence stars
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1555
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daniell.
Určite by som to skrátil a trošku utriedil,lebo to ako celok pôsobí trochu chaoticky akoby si až príliš sa snažila niečo povedať. Usporiadanie nejaké tomu chýba. Ale musím uznať že má to svoju originalitu. Hlavne niektoré obrazy.A toto sa mi najviac páčilo: "S túžbou po pokore
a celkovej neopatrnosti
čiernych milovníkov
kávových bobúľ."
7. 9. 2011 11:02