Basnicky.sk

Predstavujem vám dve básne, ktoré sa v celonárodnej ankete organizovanej vo Vietname v rokoch 2005 - 2007 dostali do Stovky najkrajších básní dvadsiateho storočia.
O autoroch sa možno dočítať na Wikipédii.
Preklady sú moje vlastné.


Vu Dinh Lien: STARÝ UČENEC

Rok po roku, keď kvitnúť začne broskyňa
Znova vidia starého učenca
Vykladať čínsky tuš a červené listy
Na chodníku pri rušnej ulici.

Ľudia, ktorí ho žiadajú o písanie
Nešetria pochvalami pre umenie
„Obratná ruka tvorí pôvabné ťahy
Sťa tancujúce draky a lietajúce fénixy“.

Rok po roku ale zákazníkov stále ubúda,
Kde sa podeli záujemcovia o písma?
Červený papier na svojej žiarivosti stráca,
A tuš zasadá na dno smutného kalamára ...

Starý učenec naďalej sedí trpezlivo,
Z okoloidúcich ho však nevšíma nikto.
Na červené papiere padajú žlté listy,
A na ulici preletúvajú mokré kvapôčky.

Tento rok je broskyňa znova v kvete,
Známeho učenca ale nevidia nikde.
Duše tých ľudí večne, večne starých,
Kde prebývajú teraz, v ktorom mieste?


*************************

Nguyen Duy: DO LEN

Keď som bol malé dieťa, chodil som ku kanálu Na chytať ryby,
Držiac sa babkinej sukne, kráčal som za ňou na Binh Lam trhy,
Chytal som vrabcov z ich hniezda v ušnici Budhovej sochy,
A kradol longany v záhrade kláštora Tran, to však len zodva razy...

Keď som bol malé dieťa, navštívil som chrám Cay Thi,
Bosý chodil a sledoval obrad v chráme Song, v hlbokej noci,
Vôňa bielych ľalií zmiešaná s dymom kadidla vanula silne,
Postava média-devy sa mihavo krútila vo Van speve.

Nevedel som, ako babka živorila v strádaní,
Chodila k močarisku Dong Quan chytať kraby a ráčiky,
Nosila na pleciach ťažké koše čajových listov do Ba Trai,
Po Quan Chao, Dong Giao sa vliekla za chladných nocí,

Bol som medzi brehmi skutočnosti a neskutočnosti priezračný,
Medzi svojou babkou a vilami, budhami, svätcami a duchmi,
V tamtom roku hladu mala hľuza maranty polouvarená
Tú istú vôňu ako biela ľalia v dyme kadidla ...

Americké bomby padali, vyletel babkin dom do povetria,
Vyletel chrám Song, vyleteli pagody a kláštory, celé, zcela,
Svätci spolu s budhami kamsi odišli, neostal ani jeden
Moja babka chodila predávať vajcia na stanicu Len.

Narukoval som, do matkinej rodnej dediny sa vraciam až po dlhom čase
Tamtá rieka medzi jeden ubúdajúci a druhý pribúdajúci breh stále plynie
Keď sa človek konečne naučil súcitiť, už je všetko pozde
Z babky zostáva len malý, trávou zarastený kopček zeme.

Posledná aktualizácia: 4. 5. 2012 14:23