Smútok to je nepríjemná vec, nechce ho zažiť ani najväčší krásavec.
Smútok ten ľudí ticho ničí, vkráda sa do nás a každého srdce len bolesťou vnútri kričí.
Smútok to je silný pán, nechce ani dať spávať nám.
Smútok cítiš, i keď to nedávaš na sebe poznať, len ticho bojuješ sám zo sebou niekde hlboko vo svojom srdci, kedy nechceš už nikoho spoznať.
Smútok to je boj, necítiš sa dobre a cítiš sa ako najväčší sveta hlupák, no vieš že vyrovnať s ním si sa musel už viac krát.
No aj tak ťa všetko štve, na všetko odpovedáš len nie!
Nemáš chuť nikoho vidieť, a na nikoho sa civieť.
Zabúdaš už nato čo je smiech, nepoznáš už radosť, vadí ti aj každý maličký hriech.
Nechceš viac už vyjsť zo svojej izby, nechceš sa ani pozerať nato ako sa za teba bavia iný.
Nemáš už ani najmenšiu chuť baviť sa, stále len byť zalezený pod perinou a k svojmu medvedíkovi tajne túliť sa.
Ale uvedomuj si že nemôžeš byť do konca života len ticho do seba uzavretý, tak prosím schop sa, vylez s postele a bav sa aj ty.
Dátum vloženia 8. 8. 2011 17:44kajušik 
Smútok
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2196
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti