Basnicky.sk

Poznala som jedného chlapca a jemu aj patrí táto básnička zato čím všetkým si on prešiel na ceste, na ktorej mnohý z vás momentálne ste.

Normálny chalan s dediny čo miloval smiech a nepotreboval mať peňazí plný mech. On chcel len dievča čo by mohol milovať, a aspoň malými darčekmi obdarovávať.

Skromný a pekný chlapec, s malými nárokmi on nepotreboval krásne dievča iba normálne ktorému by nevadili podmienky chudobné. Stále dúfal že sa nejaká taká objaví a že celý život s ním strávi.

A veru si aj po čase dajakú našiel, no zamiloval sa do nej tak že ani si neuvedomoval že ona jeho kritéria ani z ďaleko nespĺňala. Kým bola normálna a nevyčíňala bolo všetko v poriadku no ako náhle on ju priniesol na ich farmu a priviedol na záhradku, s radosťou že predstaví ju rodine a poukazuje jej všetky jeho kone ona len zhrozená stála ako seknutá, dupla si a zdrhla sama a odutá.

Chlapec netušil čo spravil on totiž v tomto každý deň žil a neuvedomoval si že to nie je pre dievča s mesta, no rozhodol sa že skočí s mosta.

Obliekol sa a doma nechal len list na rozlúčku, vybehol na lúčku zakričal „Chudobný život zbohom, ja sa už budem deliť o nebo s pánom bohom“ Vôbec nerozmýšľal a postavil sa na okraj starého mosta.

Nikde ani duše a tak rozhodol sa ukončiť svoje trápenie a skočiť, rozhodnutý ukončiť trápenie jeho duše. Pomaly padal vzduchom a ešte naposledy zakričal si zbohom. Jeho telo našli o dva dni plávať v rieke rybári a jeho hviezda do teraz v mojom srdci žiari.

Nikdy na neho nezabudnem, na toho chlapca čo netušil že chudoba nie je trápna ale, práve lepšia ako bohatstvo. Verte mi, za to že ste chudobný a nemáte značkové topánky alebo tričko, nemusíte sa hanbiť radšej mať šťastie a chudobný byť ako bohatý a v pýche sa utopiť.