Ked je den ako sen,ked sa zacne piesnou v hlave.
Ked mas ten pocit zmien,asi rad,a cakas co sa stane.
Usmev ti na pery vbehne necakane.
Nevadi,ze je mraz,ze je hic,ze vsetko uprsane.Nevadi,ze ta zas kamarat vlastny klame.
Nevadi,ze sa nic nedari-ved aj to sa stane.
Mam taky stav,neriesim,necham to ,nech to plave.
Cas,ktory mam ,musim zit,nechcem mrhat.
Stresovat,bat,vlasy si trhat.
Cas,ktory mam.....chcem sa smiat,tuzim steny burat.
Mam v sebe silu,doteraz v tieni bola.Strach,natlak,stres,to on ju tam schoval.
Je cas tasit,je to zbran,uz nou sa branim.
Tak len pod,zautoc,usmevom ta ranim.
Tak len pod,ty,co chces strachom tasit,
tak len pod,ty co ma chces do muk vratit.
Vystrelim a zbranou usmev bude,ty len plac,ja budem v klude.
Dátum vloženia 5. 2. 2006 20:59sunlight 
Tak uz dost...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1698
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. kenya
mam znamu, ktora stale na vsetko hovori: to neriesim...dost mi ju to pripomenulo...1
5. 2. 2006 21:15 - nereg. Ronaldinho
páči sa mi...zaujímavé,heh
ja mám zase kamarátku, ktorá v poslednom čase hovorí na všetko..."hm...to nemá zmysel"...tak asi podobne na ten strach, stres a nátlak...heh
6. 2. 2006 14:32 - nereg. EWELLYN
hm...da sa povedat ze je to velmi peknepacilo sa mi to
26. 12. 2006 21:09 - nerozhodnost
mam z tej basne lepsiu naladu a to bol asi ucel...
25. 12. 2007 15:49