Vietor, tak temne neskutočný
zavíjajúci ako sto prišer
vyjadruje presne to,
čo som chcel povedať už dávno,
ale tie správne slová som nenašiel
Len tak bez okolkov,
bez prípravy, či hanby
zabodávajúc sa do každého kúska bytia,
1000krát ozývajúci sa
v stromoch v korunách ich klenby
Tak príď!
Vytrhaj tieto múry a postavme nové
trvalejšie a ešte chladnejšie
a možno...
možno aj nebo potom zmiluje sa
a spraví naše živorenie
ešte stokrát vábnejšie
Zošle nejaký šialený meteorit
snáď mor, či vojnu kráľov
a my s úsmevom na tvári
povieme si, že to za to stálo
Dátum vloženia 31. 7. 2011 10:19loomy
V ľahostajnej živelnej eufórii
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1578
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
je to dosť rozpísané. ale tá myšlienka je pre mňa pekná.
31. 7. 2011 10:37