Otočil som presýpacie hodiny
Sto rokov vidím za nimi
A ľudia? Dnes len zvery zlé -
A persóny v nich zamknuté...
Zamknuté? Ba na milión západov!
Vedú vojnu s dobrou náladou
A žijú? Dnes už nie, žiaľ –
Len mĺkvo prežívajú opodiaľ
Západy sĺnc, príchody noci
Nekričia, no nemajú dobrý pocit
A hodnoty pravé? Dnes sú nič –
Pod povrch ukryté, zamlčané, gýč
Dnes sa len hľadajú pôžitky
Namiesto pár slov do bitky
A vlastné ja? To nemá nik...
Ba možno jeden odborník!
Nebojte sa, tiež som ako oni
Sny, strach i pýcha vo mne tróni
Tak ťažko chorý časom, dobou
Kráčam vpred, no stihnutý zlobou
Bojím sa a hľadám víťazov
Čo prekonali mnoho zákazov
Ktorí nekráčajú s Achillovou pätou
Tak nekonečné množstvo svetov!
A predsa dnes už takých niet...
Zmietla ich voda, zobral svet
A tak len stojím pred vlastným ja
A vravím mu zbohom, dovidenia!
Dátum vloženia 27. 6. 2011 17:25loomy 
Nové horizonty
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1665
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
ach neviem..jediné čo som si zapamätala sú rýmy..
27. 6. 2011 17:36