Kropaje potu
stekajú po nahom tele
krvou nasiaknutých perín
zaváňa hnilobou,
nádych zvodného rána,
prepúšťa cez záclony
jarnú sviežosť
zmiešanú z krvou
a potom nevinných,
obetovaných
z lásky
pre potešenie.
Leží ticho
a krvavé pramienky
stekajú do lona
nahej neznámej
pripútanej k lôžku.
Pri káve rozmýšľam,
či to bola skutočnosť,
alebo len matná ilúzia.
Dátum vloženia 27. 6. 2011 11:22nothing 
Ilúzia existencie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1501
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
bez poslednej strofy, ktorá to len zbytočne vysvetľuje...
páčilo sa, vcelku fajn vystihnutá atmosféra
27. 6. 2011 13:39 - krasovlaska
Praveze posledna strofa ma privadza do nevedomeho sialenstva...mne pasujePěkne..
28. 6. 2011 10:45