Basnicky.sk

Zufalo sa vlecie nocou mala zmokla sirota.
Vonku zima fujavica,kus sedeho zivota.
Vlasy vetrom rozhadzane,saty blatom ufulane.

Konecne je v dedine,ubohe a nevinne.
Ľudia z hnusu tvare halia a dievcatko licka palia.
Spoza vlasov vykuka par uprimnych oci,
vietor prudom zafuka,ona bosa skoci.

Doranane nôzky bolia,hlad ju iste trapi,
neprosi vsak nikoho,iba sa chce napit.
Nevrazive pohlady bodaju jej srdce,
preco nik ju nechape ,ved stratila slnce!

Nasla sa vsak dobra dusa,drobnou ruckou pohnut skusa.
Zohriala a nasytila,sirôtka uz nemarnila cas bludenim po lese.