Basnicky.sk

Až keď si uvedomím
že vietor
čo vôkol mňa padá
a pichá
prichádza od teba,
vtedy zasadím prvý úder
svojej dôvere.

Počuješ,
až vtedy
keď ma skutočne zradíš
niekoľkokrát po sebe
vyrvem konečne
svoje svedomie
z tvojich úst.

Strážila si moje tajomstvá
a opíjala ich
každou chvíľou
čo som nebol
v tvojej mysli.

A z tých chvíľ
čo vraj boli naše spoločné
vybrala si nálepku klišé,
namierila ku dverám
a ja som si uvedomil
že po celý čas snežilo.

Slepo som odhŕňal,
staral sa o trávnik,
zasadil tisíce kvetov
pre budúcnosť lásky,
aby sa kúpala v nehe,
aby pozornosť mierila
na to podstatné.

Hovoríš nie,
lebo nie som tvojím nábytkom,
nechodím ti pre pivo,
teda neznamenám veľa
ani v tvojom slovníku
odcudzených slov...