Kráčame spolu, no v duchu každý sám.
Nie som si istá, či ťa ešte mám.
Musíš to cítiť, nevrav mi že nie.
To, že ma ľúbiš dnes už inak znie.
Dávaš mi čas a bozky zo zvyku,
Snažíš sa vyhnúť každému dotyku.
Neviem čo ďalej, snáď je to iba klam,
Všetko čo máme rozkrádajú nám(?)
Trhá sa puto a ja neviem presne,
Či bolo slabé a či príliš tesné.
Nebudem plakať, dusí ma len strach,
Že naša láska zaslúži si krach.
Nie je to zrazu.- dlho to v nás zrelo,
Za ten čas city opustili telo.
Na hradbách vzťahu, príliš lacná stráž.
A heslo dneška?: “Prehliadaj, čo máš“
Dátum vloženia 8. 6. 2011 11:33star89 
...labilita lásky...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1919
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Nepochopeny
Možno by som to zaobalil trochou metafory,inotaje, a znevšednil to.
Ale píše, to sa časom urovná : )
25. 6. 2011 09:08 - star89 (napísal autor básne)
ďakujem...tvoj názor si cením
3. 7. 2011 00:25