Basnicky.sk

Smiala sa vždy naoko, z donútenej radosti...
Nemala vzťah ani lásku, len nevážne známosti...
Snaha vzbudiť dojem šťastia intenzitu strácala,
Prepadla ju depresia, z alkoholu vracala...

Zo dňa na deň stal si pred ňu Svetlý bod jej života
A popri ňom zabúdala na každého kokota.
Všetky filmy s happyendom o nich dvoch sa zdali byť,
Bez neho si vtedy život nevedela predstaviť.

Z ničoho nič oceán ich na štvrť roka rozdelil.
-bála sa, že za tú dobu ich srdciam rozum zavelí.
Chýbal jej tak neskutočne- veď čas to nebol krátky,
Nič nebolo tak výnimočné ako jeho riadky.

Čas však vzťahy tíško ničí...nestačia mu slová, hlásky...
Nebadane zacítila, že odhryzol im z mladej lásky.
„Všetko bude ako bolo“...-v kúte duše dúfala
A deň za dňom zostávala čoraz viacej zúfalá.
Každý vravel: „Ja som tvrdil,že to dobre neskončí“
(A On sa jej dnes nedokáže ani pozrieť do očí...)

Zostali len spomienky na dávno krásne chvíle,
Teraz s dušou deravou sedi, znovu pije.
Neverí a nehľadá a to iba preto,
Že láska a ilúzie skončili sa s letom.