tak neštekli ma nenávistnými pohľadmi
možno prší až na dno tvojej rozkoše
gumou zaplním priestor medzi nami
a možno len dúfaš,
že ti súcit pomôže
ó Oskar všemohúci vysvieť tento chrám,
čo prach sa v ňom šíri
daj pocítiť vlastný jed tejto zmiji
odstránením mi prídeš na chuť
znehodnotiť si svedomie
a za mreže si sadnúť?
ani keby som jednoruká
tvoj odchod nezapríčiním
možno syčíš za sipiacou husou
a možno
pri tvojom prelude budem kypieť hnusom,
ktorý do vienka ti stvoriteľ fľusol
krivé svedectvo podávam
aspoň sa snažím
no tvoj pokles stáva sa dravým
stúpni si na nulu
zvládneš i nižšie
a možno nevedomosť ti len Nič zlíže
Dátum vloženia 7. 6. 2011 14:49krasovlaska
Ľudská (osobná) hlúposť
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1847
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- krasovlaska (napísal autor básne)
...ejha..dnes, po 2 mesiacoch, som sa nejak rozbehla. Ani newem odkial to na mna prislo.
7. 6. 2011 15:02 - Stuno
je to v tebe
7. 6. 2011 17:17 - qarlla
par peknych momentov ... celkovo to na mna posobi rozhadzane, nezosuladene ... potrebovalo by to este obrusit
8. 6. 2011 14:35 - Mrakoplaš
celkom sa dokážem stotožniť s 3. komentárom
8. 6. 2011 14:56 - krasovlaska (napísal autor básne)
Ď. Tiez sa s vami stotoznujem.
8. 6. 2011 15:43 - lajko71
aj ja
8. 6. 2011 16:33