nutelka
Zakázaná láska
Lúbim keď lúbiť nemôžem,
keď lúbiť by som nemala.
Túžim byť keď nedá sa mi
byť milovaná.
Chcem pozerať mu do očí
a jeho pohľad cítiť.
Dala som mu svoju dušu,
naše mená dala som vyryť
do stromu večnosti.
No niet inej možnosti,
ako čakať, kým listy budú žlté, oranžové...
Kým vyleje sa more
a nebesá padnú k zemi.
Náš strom rozdelí sa v dvoje,
no nič moju lásku nezmení.
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1705
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti