niečo ma pichlo pri srdci.
slnko je na oblohe,
no nehreje,
páli.
všetko vzácne,
čo sme si schovávali pod perinou,
sa tam udusilo.
tvoj tieň sa smeje mojim mokrým očiam.
nad hlavou kráka clivota
a ja cítim.
niečo ma koplo pod srdcom.
Dátum vloženia 18. 5. 2011 22:28evita83
samota naruby
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2433
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Vieš čo? Nie.
neviem. ten záver mi prišiel taký veľmi veľmi gýčový, asi to bude skôr ten spôsob povedania informácie ako informáciou samotnou...ale potom som mala pocit, že je to tam vlastne len kvôli nejakému rámcovaniu
19. 5. 2011 09:41 - lajko71
niečo v tom je ,nešla si zle
19. 5. 2011 10:38 - Daniell.
Súhlasím s obidvoma komentármi. Koniec aj mne príde len na efekt, aký začiatok taký koniec inak povedané ale zároveň v tom je niečo zvláštne. Takže pol na pol u mňa.
19. 5. 2011 16:42 - daisy35
áno,tiež si myslím že v tom niečo je..je to minimálne úprimné a prežité..cítiť to
19. 5. 2011 18:40