letím tou chladnou tmou
a nekonečnou prázdnotou
som kométa celá z ľadu
poddávam sa tomu chladu
samota ma stále trápi
zaklinila ostré drápy
občas hviezda zohreje
až mi srdce rozochveje
avšak ďalej letím vdiaľ
srdce zase trápi žiaľ
teplom žiari iba chvost
na oblohe veľký skvost
ja som síce stále sám
lásku však ja rozdávam
keď milenci večer tajne
bozkávajú neprestajne
pod žiarou tej nádhery
boria všetky bariéry
moja púť však nekončí
pre tento rod cicavčí
cesta moja veky trvá
ktorá bude moja prvá
kedy druha si už nájdem
z cestovaním prestanem
jedným stať sa navždy
v žiare plnom daždi
naveky tak ostať spolu
veľkou guľou s popolu
Dátum vloženia 15. 5. 2011 23:53Snork_Svk 
Temné putovanie
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3649
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
treba si dať pozor na rytmiku, lebo tu ti nevyšla, tak ako by bolo dobré, všimneš si to keď si to prečítaš nahlas, pocítiš, že je tam niečo navyše, alebo niečo chýba...
pozor aj na tvorenie rýmov, tož ako gramatické rýmy veľmi nedvíhajú úroveň básne a tiež treba dávať bacha na inverzie(prehodený slovosled), či nejakú zvláštnu konštrukciu verša, aby si čitateľa zbytočne neodvádzal od myšlienky básne
16. 5. 2011 09:48 - Vieš čo? Nie.
súhlasím so všetkým tuto povedaným, rytmiku som si dokonca aj ja miestami všimla a to už je čo povedať...a celkovo mi to prišlo také veľmi rozťahané, tá myšlienky, resp. vyrozprávanie tej metafory by sa dalo urobiť na podstatne kratšie a bol by to hutnejší text
17. 5. 2011 00:03