Basnicky.sk

Na stole papiere,
ked ešte detským písmom,
a pod tým veľká pätorka.
Vtedy bolo naučiť sa písať jediným privilégiom.

A teraz pod srdcom
prvých prváčikov
snáď
prídu ešte ďalší.

ďalšia spomienka
na zaprášenej polici
tichulinko sedí
keď mama sušila slzy na líci.

nehlučne odpočíva
prvý výprask
a plač srdca
smiech čo mal tak rád.

Poprvýkrát zistiť realitu,
že všetko nie je ružové
pri maminej fotke
moje prvé vysvedčenie.

Guľôčka v jamôčke
za všetky tie chvíle
keď som nebola jediná
na koho otec zdvihol ruku.

Na všetko to
a keď sme ostali samy
spávali na laviciach
a boli šťastní.

Nie sme chudobní
spomienky vracajú bohatstvo
na chvíle spoločné
než nás rozdelila večnosť.

Posledná aktualizácia: 10. 5. 2011 18:58