Basnicky.sk

Neviem, čo bude teraz ďalej,
neviem, koho budem chodiť čakať.
Neviem, či máme ešte nádej,
či sa smiať, alebo plakať.
Byť nesmrteľný telom v tomto
tele, by bolo paradoxnou smrťou duše.
Byt nesmrteľný dušou v tomto
tele, by bol pád do nekonečnej priepasti.

Búšiš mi na hruď,
slzy ti po lícach stekajú.
Slobodu mi dávaš: ''Voľný si buď!"
..no slzy ti po lícach stekajú.

Čo by sa stalo, keby sa obrátim?
Prišla by si späť? Chcela by si?
Čo by sa malo, to by sa stalo.
No nech to je v poriadku. Hneď!

Prívrženec lásky ma prebodne zrakom,
odpoveď: ''Moju lásku schováš za zrnkom maku"
Možno vtedy pochopí, že nik nemôže byž vtákom,
každý sme otrokom vlastnej slobody.

Stále sa pýtam ako sa správať?
Či tebe zamávať, alebo ďalej plávať?
Škoda, že rieka v ktorej to plávam,
či topím sa, mi je vždy proti prúdu.