Basnicky.sk

Slnko ťa lúčmi objíma,
človek sa trpko díva.
Hviezdy už dávno zhasli,
zem krásna noc krášli.

Človek bez duše stojí
a v rukách osud tmolí.
Smeje sa cez slzy
a pri tom je na seba zlý.

Nedokáže už cudzie šťastie prijímať,
nechce už o pomoci od teba len snívať.
Preklínam chvíľu, keď som ťa prvýkrát videla
a o tom, aký skutočne si som nevedela.

Spomienky ma dusia hlboko vo vnútri
a ty mi hovoríš slzy si utri?!
Chcem ťa mať konečne vedľa seba,
žiaľ sa to už nikdy nedá.

Chcem byť tvojou hviezdou
a sprevádzať ťa po celý čas nocou hviezdnou.
Spoločný život nás obchádza,
po líci posledná slza schádza.

Každý deň kvôli tebe žijem,
ty si môj zmysel, to iste viem.
Posledná iskra dohára,
spomienka na lásku ma zmára.

Tvoje ruky ma stále hladia,
tie dotyky ma krásne pália.
Už ma nikto tak krásne nepoláska,
zničila nás vlastná láska.