Basnicky.sk

Telefón, len zazvonil.
Život sa tým nezmenil.
Okrem jednej bytosti,
čo vryl sa jej do kostí.

Bunka lásku cítila,
z druhou v ohni iskrila.
Iskru, čo on zapálil
a vzápätí zhasol,
sa vzdialil.

Čo všetko mi mysel ponúka,
to splní sa razom.
Vystupujem pokorná,
z radu bežných davov.

Kroky nie sú súmerné.
Pomalé, či výstredné.
Bežím, kráčam,
stepujem.
V živote len milujem.

Každú bytosť, steblo, rieku.
V okamihu sme aj nie, tu.
V tom teraz sa nachádzame,
všetkým je nám to raz dané.

Vieme o tom a či nie,
v tomto sídli trápenie.
Pravda, lož, či dohady.
Vari na tom záleží?