Basnicky.sk

Nemôže sa vrátiť k tebe,
ty musíš prísť späť...
Nechce blúdiť iba v predstavách...

Kráčala tak sama..tak opustená ...
Videla bezdomovcov,milencov
stretávať sa v tmavých uličkách...
Cíti bolesť,závoj lásky jej krídla vzal ...

Stálo to za to?
Teraz patrí medzi tých,čo nemajú kam ísť...
Bez krídel ani motýľ nie je motýľom ...

Opadané lístie hladí jej nemú tvár...
Už nik netúži po jej objatí,
nikomu nechýba jej úprimná,vášnivá,spaľujúca a tak jemná...láska...
Niet človeka,ktorý by hladil jej ubolené telo,
kto by zlomené srdce pohladil... vyliečil...

Kto tuší,
čo nosí v duši?
Každý dokáže ohovárať,
no nikto sa nevie,ani nesnaží vžiť ...
Vysmiaté tváre,
nevidia utrpenie...
Utrápené oči,
bez spánku a pokoja v sladkom náručí ...

Vidíš ju umierať,
nepomôžeš,necháš to tak ...
Veď ani netušíš ...
Nevieš...

Stratenú si hľadal ....
Už vieš,bola to ona ...

Neskoro...
Zomrela ...
Pre Teba ...