Basnicky.sk

Až keď sa človek zmýli pochopí, že je mu samému zle. Drkoce zubami a prediera sa životom. Snaží sa ospravedlniť ale jeho slová sú prázdne. Má všetko a zároveň nič. Vlastní more ale potrebuje len kvapku. Patrí mu božia záhrada a pritom potrebuje len jednu jedinú ružu. Plače a pritom ani jedna slza z jeho tváre nič neznamená. Sedí na WC a číta si noviny. Všetko je odnášané do septiku a on je opäť sám a opäť jeho slová nič neznamenajú. Sú ako kvapka v mori. Ako jedna jediiná ruža v božej záhrade. Aj tak je úplne sám. Áno, áno možno sa vám to bude zdať psychologické a denníkové ale toto je pravda. Život je ako obrí denník. Je písaný bezvýznamnými slzami. A nakoniec sa s nami stratí v hrobe... Ale naše slová sú však ešte viac bezvýznamné. Ach keby to moje PREPÁČ! ktoré hovorím nebolo tak bezvýznamné a oni by mi odpustili.