Basnicky.sk

Úsmev vystrieda plač,
a láska sa zmení,
jedným ladným pohybom,
na krehký a nedotknuteľný prach.

Pribíjam klince nevinnosti,
do srdca, ktoré tlčie čoraz pomalšie,
nevidím do diaĺav,
skúšam mávať krídlami, je to čoraz ťažšie.

Dotýkam sa vlastných túžob,
v rukách držím vlastnú zbrań,
pokus za ďalším pokusom stojí,
čo ma možno zachráni.

Necítim tú zimu,
za štyrmi nemými stenami,
ani tú krutú tmu,
medzi mojimi stehnami.

Zabuchol dvere,
svet bez slnka sa mi marí,
nevidím už ani vlastné maniere,
snáď to možno prebolí.

Na klavír prach sadá,
tikot hodín ma ešte viac zabíja,
dopisuje pero, a papier vzbĺkne bez jasného vysvetlenia,
cítim ako ma moje nebo nesie,

.........do ďalšieho vzkriesenia.