Basnicky.sk

Šumí lístie... a pod nimi dutý hrmot, sprevádza neznámy rod. To slnko. Bičuje páľava navôkol všetko, hlava nehlava, i moju kyslú tvár. Jemný vánok, lúky hrebeň, vanie do spár farbami hýriaceho motýľa, steká pot... no pozorujem ho. Pokojom priviaty, zaťažil pri mne kvet, motýľ . Že bol krásny, som on aj ja vedel, no dotykom objať ho, už som nesmel. Steká naivný pot, stoná hriešny plod, ako by vedel, prišiel mrak práve vhod. Posledný hlt. Keď tu zrazu v tráve, šuchot, počujem bystro od chrbta, silný sykot... Behom, v zhone dobrom, ohýbam steblo za steblom, stojím dychčím, sklon... steká pot... Zvláštny deň.